“Nikon fotografové” – Tomáš Halász

16.11.2016 od Romana Marie Jokelová

“Nikon fotografové” – Tomáš Halász

Podle Tomáše Halásze žijeme z pohledu čtenářů a mediálních konzumentů v době, kdy vzniká mnoho nadčasových fotografických děl. Tento jeho pohled je na druhé straně zastíněn negativními vlivy na mediální produkci, která Tomášovi nedává spát, a tak s tímto fenoménem dnes a denně bojuje na stránkách projektu MONO.sk. Tento projekt slaví nemalé úspěchy, protože naprosto efektivně propojuje práci novinářů, fotografů a amatérů. I přes to, že je neziskovým projektem, který jde svým způsobem proti proudu a stigmatům doby, funguje již tři roky.

Tomáš je fotografem, který rád pracuje na dlouhodobých tématech a snaží se vždy zachytit náměty, které unikají zraku ostatních a před formou u něj vždy vítězí obsah a dopad, který bude na lidi mít.

Dobrý den, Tomáši, na stránkách Nikonu se píše „Existuje-li na Slovensku někdo, kdo se snaží držet nad pomyslnou vodou vzhledem ke „globální zasíťovanosti“ vadnoucí slávu fotožurnalistiky, pak je jím právě Tomáš Halász.”, co si lze představit pod vadnoucí slávou fotožurnalistiky?

S príchodom internetu, poklesom predaja tlačených médii a celkovými zmenami na mediálnej scéne zosilené finačnou krízou fotožurnalistika, tak ako ostatné náročné formy žurnalistiky, dostali citeľný zásah. Z jednej strany sa online publikovaním zvýšil dopyt aj priestor na kvalitné fotografie. Zároveň však naučením čitateľa, že “online je zadarmo”, a bezbrehým kradnutím obsahu aj úspešné fotoreportáže dostávajú nižšie, ak nejaké, finančné ohodnotenie. Pridajte k tomu rozrastajúci sa negatívny názor na novinárov celkovo (čo vyhovuje vačšine politikov), idealizovanie minulosti a máme tu výsledok vo vädnúcej sláve fotožurnalistiky. Ale aby som nebol len negatívny, myslím si, že žijeme z pohľadu čitateľa vo fascinujúcom období a vzniká mnoho naozaj nadčasových fotografických diel.

Oslava života namiesto bolesti a smútku Fotografická výstava House of Family   Každodenný život kambodžských detí nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie prináša unikátna fotografická výstava občianského združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza. Od 26. októbra do 4. decembra ukáže na 21 autorských fotografiách život HIV pozitívnych detí žijúcich v sirotinci v rámci slovenského projektu House of Family v Kambodži.

Oslava života namiesto bolesti a smútku
Fotografická výstava House of Family
Každodenný život kambodžských detí nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie prináša unikátna fotografická výstava občianského združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza.
Od 26. októbra do 4. decembra ukáže na 21 autorských fotografiách život HIV pozitívnych detí žijúcich v sirotinci v rámci slovenského projektu House of Family v Kambodži.

Jste šéfredaktorem http://mono.sk/, jak tento projekt vznikl – proč a kdy?

MONO je mimovládny mediálny projekt, ktorý dáva priestor tzv. longform žurnalistike s dôrazom na čitateľský zážitok. Projekt sme v roku 2013 založili štyria novinári, aby sme vytvorili priestor na spoluprácu novinárov aj nenovinárov a rôznych freelance autorov pri spracovaní rozličných tém. Sme nekomerčný projekt a pracujeme na dobrovoľníckej báze, napriek tomu sme získali už niekoľko novinárskych ocenení.

Oslava života namiesto bolesti a smútku Fotografická výstava House of Family   Každodenný život kambodžských detí nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie prináša unikátna fotografická výstava občianského združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza. Od 26. októbra do 4. decembra ukáže na 21 autorských fotografiách život HIV pozitívnych detí žijúcich v sirotinci v rámci slovenského projektu House of Family v Kambodži.

Oslava života namiesto bolesti a smútku
Fotografická výstava House of Family
Každodenný život kambodžských detí nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie prináša unikátna fotografická výstava občianského združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza.
Od 26. októbra do 4. decembra ukáže na 21 autorských fotografiách život HIV pozitívnych detí žijúcich v sirotinci v rámci slovenského projektu House of Family v Kambodži.

S fotkou jste začal už jako „malý“ kluk, bylo vám 13 a řekl jste, že to byla od začátku reportáž. Když se podíváte na své fotky z dětství, jistě tam je progres, co se techniky týče, jak je to ale s viděním a vnímáním světa, změnilo se něco postupem let?

Niekedy sa čudujem, že ma mama napriek tak zlým fotkam od začiatku podporovala. J Myslím, že každý fotograf si prejde rôznymi etapami. Tak ako sa mení naše vnímanie sveta, mení sa aj vnímanie fotografie. Na začiatku ako malý chlapec som chcel zachytiť všetko, čo sa okolo mňa dialo. Asi to má súvis s mojou zlou pamäťou.

Neskôr v puberte som chcel byť pri akčných historických udalostiach. Chodil som na demonštrácie proti Mečiarovi, dokonca som si blicol zo strednej, aby som nafotil protesty počas samitu v Prahe.

Prácou v médiach a denným fotením aktualít som sa unavil. Teraz radšej fotím menej tém a dlhodobejšie. Radšej fotím to, čo nikto iný alebo aspoň z uhla ako nikto iný. A hlavne pri práci s mimovládnymi organizáciami veľmi myslím na to, komu a čo chcem tou fotografiou odkomunikovať. Je pre mňa dôležitejší dopad ako forma.

Oslava života namiesto bolesti a smútku Fotografická výstava House of Family   Každodenný život kambodžských detí nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie prináša unikátna fotografická výstava občianského združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza. Od 26. októbra do 4. decembra ukáže na 21 autorských fotografiách život HIV pozitívnych detí žijúcich v sirotinci v rámci slovenského projektu House of Family v Kambodži.

Oslava života namiesto bolesti a smútku
Fotografická výstava House of Family
Každodenný život kambodžských detí nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie prináša unikátna fotografická výstava občianského združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza.
Od 26. októbra do 4. decembra ukáže na 21 autorských fotografiách život HIV pozitívnych detí žijúcich v sirotinci v rámci slovenského projektu House of Family v Kambodži.

Můžete si vybírat, co budete fotit, to mnoho fotoreportérů nemůže, jak takový proces výběru námětů vypadá?

V tomto som možno obrazom práve tej zmeny na mediálnej scéne. Pracoval som v mnohých redakciách, ale, bohužial, popri spravodajstve som nemal priestor na vlastné dlhodobé témy. Od 2011 som na voľnej nohe a majoritnú časť mojich prijmov mám z komerčného fotenia pre firmy a organizácie. A popri tom môžem robiť s mimovládnymi organizáciami a svoje témy publikovať hlavne na MONO.sk.

Honoráre od médií sú obrazom nášho malého trhu a nezaplatili by náklady spojené s dlhodobou prácou na téme.

Takto mám voľnosť si sám (alebo v tíme MONO) vyberať témy, ale zároveň sa musím časovo prispôsobovať, keď nemám komerčnú zákazku.

Vyberám si témy, o ktoré mám prirodzený záujem (sociálne témy, politika, a podobne), a zároveň sú nafotiteľné. Zbytočne by som si vybral, že chcem nafotiť Obamu, ak sa to nedá. J Od fungovania MONO sa snažím pri jednotlivých témach spájať s píšucími novinármi, aby sme komplexnejšie pokryli tému. Som sám veľkým čitateľom longform článkov a myslím, že my fotoreportéri či dokumentaristi by sme sa nemali uzatvárať do fotografického sveta, ale spájať sa s autormi, ktorí tému zachytia iným médiom.

004-halasz_zraloky

005-halasz_zraloky

Prošel jste si i agenturou. Tam je to tvrdá škola, ale pro reportážního fotografa poměrně dobrý start. Co to kromě rychlosti a tvrdých loktů člověku dá?

Flexibilitu. Keď som v agentúre musel ráno fotiť súd, na obed tlačovú konferenciu, poobede vládu a večer šport, tak som musel vždy doniesť kvalitné fotografie. Nikdy nehovorte editorovi či klientovi prečo sa niečo nedalo. Myslím, že sa to zúžitkovalo aj pri komerčnych zákazkach, kde nie vždy idú veci podľa plánu.

Zároveň tým, že fotoreportér sa stretáva s rôznymi ľudmi, od remeselníka po premiéra, tak sa vie ľahko s hocikým porozprávať. A komunikácia je základ našej práce.

006-halasz_greenpeace

Jak se podle vás pozná dobrá reportážní fotka/série?

Mala by zaujať, ale nie len na jednu sekundu počas scrollovania Facebooku. Mala by byť zaujímavá, aj keď sa na ňu pozriete opakovane. Mala by odkomunikovať to, čo zachytáva, ale nebyť len popisná. Pri sérii by aj postupnosť mala mať kompozíciu a harmóniu.

007-halasz_darujme_vianoce

Jste držitelem několika prestižních fotožurnalistických ocenění, mohlo vám to někdy k získání zakázky, klienta, práce?

Áno aj nie. Nikdy som nefotil tému s cielom vyhrať nejakú súťaž. Nikdy som nechcel vyhrať cenu s vidinou získania klienta. Dokonca pár rokov som mal pocit, že mi to komerčne ubližuje. Niektorí klienti si hovorili „Ten teraz vyhral ocenenia, bude drahší, nezavoláme mu.” Ale časom sa to zlomilo. Keď je výberové konanie, tak ocenenia a zaujímavá voľná tvorba vie prekonať lacnejšiu konkurenciu. Lebo lacnejšieho fotografa vie klient nájsť vždy.

Toto teraz nehovorím, aby som sa pochválil, ale aby som začínajúcim autorom ukázal, že sa oplatí robiť vlastnú tvorbu. Lebo aj klienti sú ľudia a objednávajú si ďalšieho človeka. Ak fotograf vie okrem kvalitnej práce aj ukázať, že je zaujímavý človek, tak je to jeho výhoda. Samozrejme, nemôže to byť umelé.

008-halasz_kiska

Jste též ambasadorem značky Nikon na Slovensku, co fotografovi dává spolupráce se značkou?

Najmä je to pocta, že výrobca fototechniky, ktorú použivam dlhé roky oslovil práve mňa. Zároveň ma Nikon sponzoruje fototechnikou a dáva mi možnosť okúsiť medzi prvými nové modely fotoaparátov či objektívov. Na špecifické fotenia si môžem požičať techniku, ktorú by som inak nevyužil. Napríklad pri nedávnej návšteve Dalajlámu na Slovensku, ktorú som fotil ako oficiálny fotograf, som odskúšal 360 stupňovú kameru Keymission 360 aj nový portrétny objektív Nikkor 105/ 1.4E ED .

Hlavne však Nikon pomáha propagovať moju tvorbu, a tým často aj prácu v mimovládnych organizáciách, s ktorými spolupracujem. A ešte sú to aj fajn ľudia. 😉

009-halasz_kiska

A co podle vás naopak může dát fotograf značce?

Myslím si, že to ukazuje, že za každou technologickou značkou sa nakoniec skrývajú ľudia. Fotoaparát je nástroj a nástroje treba mať dobré, aby v kritickej situácii pomohli zachytiť, čo chce daný autor povedať. A v tomto máme s Nikonákmi, myslím, rovnaký cieľ: obrazom zachytiť dobu a nechať vzniknúť fotografické diela. Inžinieri tomu pomáhajú vo výrobe, fotografi v teréne. Dnes môžeme zachytiť situácie, ktoré by sme len pred 10 rokmi nemohli. Zároveň bez fotografov by ich nemal kto zachytiť. V tomto sa spolu dopĺňame a podporujeme.

010-halasz_kiska

011-halasz_kiska

012-halasz_kiska

Nedeľa v pravoslávnom chráme v Energodare. Energodar, Ukrajina. Apríl 2016 Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození Sunday liturgy in orthodox church. Energodar, Ukraine. April 2016 Photo: Tomas Halasz/MONO for CEE Bankwatch

Nedeľa v pravoslávnom chráme v Energodare.
Energodar, Ukrajina. Apríl 2016
Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození
Sunday liturgy in orthodox church.
Energodar, Ukraine. April 2016
Photo: Tomas Halasz/MONO for CEE Bankwatch

 

Obraz posledného sovietskeho vodcu Michiala Gorbačova a maľba pripomínajúca 60. výročie ZSSR v zničenej divadelnej sále v meste Pripjať. Kedysi ukážkové sovietske mesto je po černobylskej havárii opustené a zdevastované.  Pripjať, Černobylská uzavretá zóna, Ukrajina. Apríl 2016 Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození The image of the last Soviet leader Mikhail Gorbachev and painting commemorating the 60th anniversary of the USSR in the ruined theater hall in the town of Pripyat. Once model Soviet city is abandoned and devastated after the Chernobyl accident. Pripyat, Chernobyl exclusion zone, Ukraine. April 2016 Photo: Tomas Halasz/MONO for CEE Bankwatch

Obraz posledného sovietskeho vodcu Michiala Gorbačova a maľba pripomínajúca 60. výročie ZSSR v zničenej divadelnej sále v meste Pripjať. Kedysi ukážkové sovietske mesto je po černobylskej havárii opustené a zdevastované.
Pripjať, Černobylská uzavretá zóna, Ukrajina. Apríl 2016
Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození
The image of the last Soviet leader Mikhail Gorbachev and painting commemorating the 60th anniversary of the USSR in the ruined theater hall in the town of Pripyat. Once model Soviet city is abandoned and devastated after the Chernobyl accident.
Pripyat, Chernobyl exclusion zone, Ukraine. April 2016
Photo: Tomas Halasz/MONO for CEE Bankwatch

 

Športové centrum v Pripjati. Pripjať, Černobylská uzavretá zóna, Ukrajina. Apríl 2016 Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození Gym in the sports center in Pripjat. Pripyat, Chernobyl exclusion zone, Ukraine. April 2016 Photo: Tomas Halasz/MONO for CEE Bankwatch

Športové centrum v Pripjati.
Pripjať, Černobylská uzavretá zóna, Ukrajina. Apríl 2016
Foto: Tomáš Halász/MONO.sk pre Človek v ohrození
Gym in the sports center in Pripjat.
Pripyat, Chernobyl exclusion zone, Ukraine. April 2016
Photo: Tomas Halasz/MONO for CEE Bankwatch

Přidat reakci