Vůbec bych si ho nevšimla. Seděl tam strašně pokorně a naprosto neslyšně. Díval se kolem sebe, pozoroval nás. Do doby, než vstoupil na pódium a začal přednášet jsem o jeho existenci neměla prakticky žádné tušení. Je strašné tohle přiznat, ale jeho práci jsem neznala. Neznala jsem ani jeho jméno. Dost možná nejsem sama. A taky nejsem sama, kdo by se za to měl stydět…

Tenhle neskutečně pokornej kluk si před nás všechny stoupl na pódium a začal nám povídat svůj příběh o tom, jak se stal fotografem a jaké byly jeho pocity, když se věci nevyvíjely tak, jak si představoval. Byl upřímný, otevřený a nijak se nesnažil svůj příběh obarvit narůžovo… 

FORUM – Setkání svatebních fotografů mi představilo fotografa, jehož vyprávění jsem hltala slovo od slova. Nehlučně jsem poslouchala vše, co říkal a vždy, když na mě někdo promluvil, byla jsem celá bez sebe… Ale neměla jsem slov. Ústa byla dokořán, ale žádná slova z nich nevycházela. Tak moc jsem byla ohromena jeho fotografiemi i osobností. Maťo Kmeť je fotograf s velikým F. Je to člověk, který si zaslouží „nálepku“ svatební fotograf, a který jí nosí bez jakéhokoliv povyku a výsad.

MKrozhovor01

Přečtěte si něco málo o tomto Slovákovi, který na FORU naprosto učaroval každému, kdo byl součástí tohoto jedinečného dne!

Maťo, my, co jsme byli na foru jsme tvůj příběh slyšeli, ale čtenáři ho neznají, prosím, pověz jim, jaká byla tvá, ne úplně jednoduchá, cesta jakožto svatebního fotografa?

Áno, je to pravda, moja cesta celkovo k fotografovaniu nebola vôbec jednoznačná a jednoduchá a fotenie svadieb ma už vôbec nelákalo – práve naopak, bol to žáner, ktorý mi prišiel nezaujímavý…

Začnem ale od začiatku – pôvodne som na Stavebnej fakulte študoval zameranie architektúra a pozemné stavby. Bolo to síce zaujímavé, no stále som mal v sebe vnútorný pocit, že to asi nie je úplne to, čo by som chcel v živote robiť. V predposlednom ročníku som počas Erasmus stáže v zahraničí začal trochu viacej fotiť. Keďže mi z architektúry neotvorili polovicu predmetov, kvôli ktorým som tam šiel, tak som sa prihlásil na susednú fakultu, kde som navštevoval kurzy osvetlovania pre film a fotografie – práve tam som trochu viac pričuchol k foteniu portrétov a ľudí a zistil som, že mi to celkom ide. Zlom však nastal až po mojom návrate, keď som tesne pred dokončením diplomovky niekoľko nocí nespal a kvôli vyčerpaniu skončil v nemocnici. Práve tam som si uvedomil, že chcem v živote robiť niečo úplne iné. Po skončení školy som nevedel čo ďalej, trochu som sa hľadal, no keďže som bol jeden z mála v okolí s celkom dobrým foťákom, prišli prvé ponuky od kamarátov na fotenie drobných zákaziek a s tým aj prvé svadby. Po nejakom čase toho bolo stále viac a viac a ja som si uvedomil, že by som sa tým mohol živiť. Svadby ma však najprv vôbec nebavili a bral som to iba ako spôsob ako si zarobiť na techniku. Začínal som na typických dedinských svadbách – ľudia po mne chceli gýčové portréty, skupinovky v tvare srdca a do toho všetkého hral Michal David a sladké mámení. 🙂

MKrozhovor02

Pri prezeraní zahraničných webov a blogov som však zistil, že sa to dá robiť aj inak. Snažil som sa fotiť svadobné portréty po svojom, skúšať rôzne netradičné typy záberov, snažil som sa zdokonaľovať v reportáži, no aj keď sa ľuďom moje fotky páčili, ja som z väčšiny svadieb odchádzal sklamaný – mojím vzorom som sa nevedel ani zďaleka priblížiť a hľadal som chybu v sebe. Až keď som sa po čase dostal na svoju prvú medzinárodnú svadbu a zistil som, že chyba nebola až tak celkom vo mne a že svadby môžu byť aj vizuálne zaujímavejšie, uvoľnené, prirodzené, bez nezmyselných presunov autom, kde nevesta má šaty, v ktorých sa dá prirodzene pohybovať a existujú aj klienti, ktorí vedia dať fotografovi úplnú voľnosť. Veľmi ma to bavilo. Po pár takýchto svadbách sa mi podarilo vybudovať si trochu zaujímavejšie portfólio, začal vzrastať záujem o moje služby, dostal som sa do povedomia a fotenie svadieb sa mi rozbehlo vo veľkom, bez toho aby som mal čas rozmýšľať či to chcem robiť, alebo nie…

No stále na jednu svadbu ktorá ma napĺňala a bavila pripadalo niekoľko ďaľších, ktoré ma nebavili.

MKrozhovor03

Když se věci nevyvíjely podle tvých představ, co ti dávalo naději, co tě nutilo nevzdat to?

Bola to práve nevyspytateľnosť svadieb – človek nikdy vopred nevie, čo ho presne na svadbe čaká… A ja som dosť veľký optimista, takže po každom fotení, z ktorého som odchádzal sklamaný som dúfal, že práve to ďaľšie bude konečne také, aké si predstavujem – tak som to vydržal robiť pár rokov. V jednom momente som sa však zamotal vo veľkom množstve zákaziek, z ktorých ma takmer žiadne nebavili (a na tie čo ma bavili som kvôli časovému stresu nemal vôbec toľko času, koľko by som chcel) a po niekoľkých mesiacoch, kedy som okrem nekonečného editovania a fotenia nemal takmer žiadny vlastný život a začalo to mať vplyv aj na moje súkromie, som si povedal, že takto to ďalej nechcem. Úplne som si vtedy uvedomil, že aj svadobné fotky sú výsledkom vzájomnej spolupráce s klientmi a ak jedna strana nespolupracuje, prípadne má iný vkus a predstavy, výsledok nikdy nemôže byť dobrý a nemá zmysel do takého niečoho ísť.

Vtedy u mňa nastal zlom a rozhodol som sa, že začnem robiť iba obmedzený počet svadieb ročne a budem brať iba svadby, kde sa budem môcť naplno realizovať. Svadby fotografujem reportážne, formou príbehov, preto je pre mňa ideálne, ak je svadba naozaj úplne prirodzená a o tých ľuďoch a nie vyskladaná podľa šablóny a očakávaní ostatných z rôznych nacvičených zvykov (vtedy sa ten príbeh úplne stratí).

MKrozhovor04

Ukazoval jsi nám fotky ze své první svatby, těžký průměr, poté jsi ukázal druhou svatbu, třetí a já měla pocit, že kdyby alespoň 50 % svatebních fotografů dokázalo nafotit svou třicátou svatbu jako ty tu třetí, bylo by na světě hodně spokojených manželských párů. Jak je možné, že jsi udělal tak obrovský skok ve své tvorbě?

To je pravda, tá prvá svadba bola fakt hrozná – ako niekto z divákov na FORUMe povedal – taký ukrajinský štýl. 🙂

Ten skok v kvalite bol hlavne asi vďaka tomu, že som v tom období bol bez práce a do fotky som bol zažratý natoľko, že som jej venoval úplne všetok môj čas – doslova. Keď som zrovna nefotil, tak som dlhé hodiny browsoval po internete a hľadal inšpiráciu, študoval som, ako to robia iní fotografi. Všetko som si skúšal na mojej vtedajšej priateľke, ktorá mala so mnou trpezlivosť, aj keď som bol asi dosť otravný a zároveň som si dohadoval TFP fotenia, kde som si to všetko overoval v praxi. Bol som zo školy naučený, že aj keď človeku niečo nejde – všetko sa dá odmakať a tak som pri prvých svadbách trávil aj 3-4 dni len hľadaním lokácií a prípravou.

Úlohu zohrala aj moja vystresovaná povaha – pred foteniami som mal vtedy obrovský strach, tak mi nezostávalo nič iné, len sa na všetko dôkladne pripraviť. Mimochodom, ten stres pred foteniami mávam dodnes, aj keď trochu v miernejšej forme. 🙂

MKrozhovor05

Na foru jsi řekl, že se úpravám fotografií z jedné svatby věnuješ i deset dní, jak a kde na to bereš čas?

To si môžem dovoliť práve vďaka tomu, že beriem iba obmedzený počet svadieb. Som detailista, takže môj workflow stlačiť bohužial veľmi neviem a dôležitejší než peniaze je pre mňa dobrý pocit a to, že ma práca baví. Myslím, že na mojich fotkách to je aj vidieť a ak by som to začal robiť masovo, už by to nebolo ono.

MKrozhovor06

Do dneška přemýšlím nad tím, jak je možné, že s novomanželi obvykle netrávíš X hodin portrétního focení, a přesto tvé fotky vypadají jako vytržené z těch nejúžasnějších reklamních časopisů?!

Nebolo to tak pri všetkých svadobných portrétoch, no je pravda, že veľká časť mojich obľúbených fotiek, ktoré mám v portfóliu vznikla celkom spontánne práve počas presunov, príprav, prípadne krátkeho odbehnutia z hostiny. Skúsenosť ma naučila, že ak tam tá vzájomná iskra je, dobrá fotka sa podarí aj vo veľmi krátkom čase. Ak to tam chýba, môžeme sa snažiť aj niekoľko hodín a výsledok bude stále len priemerný. Preto v súčasnosti (ak to miesto a harmonogram dovolí), preferujem skôr kratšie bloky portrétnych fotení v podvečerných hodinách po obrade a počas hostiny a oveľa viac sa pri svadbách zameriavam na zachytávanie momentiek a reportáž.

Samozrejme, keď som začínal, zvykol som mať na portréty vyhradených vždy pár hodín okolo obeda medzi prípravami a obradom, no časom som si začal uvedomovať (aj vďaka zahraničným a medzinárodným svadbám, kde sa fotí spravidla vždy až podvečer po obrade), že tie najlepšie fotky vzniknú aj tak často veľmi spontánne behom krátkej chvíle nielkedy inokedy. Navyše fotenie pred obradom ide často na úkor pohody a vychutnania si príprav, často býva ovplyvnené sklzom a nervozitou, nehovoriac o tom, že svetlo človek neoklame. Pri silnom poludňajšom letnom slnku krajina stráca priestor, treba bojovať s ostrými tieňmi, na záberoch vyskočí každý nežiaduci detail, človek má menej možností. Naopak, pri večernom svetle býva atmosféra tak silná, že aj rušivé prvky v pozadí zaniknú a stanú sa nepodstatné. Mladomanželia sú tiež uvoľnenejší, keď už majú to najpodstatnejšie za sebou (a pár pohárikov a prípitkov v sebe) :).  Ak to logistika, miesto, alebo čas nedovolí, prípadne ľudia chcú portréty na nejakých netradičných a vzdialených miestach, raz za čas fotím portréty aj v iný deň. Tiež sa mi osvedčili engagement / pre-wedding fotenia / – pri nich nie sme obmedzovaní časom, môžeme fotiť za ideálnych podmienok na zaujímavých miestach. Pri samotnej svadbe budú už mladomanželia navyknutí na fotografovanie a tým, že už majú nejaké portrétne zábery,  stačí im počas svadobného dňa už iba menšia photosession v šatách a oni majú viacej času na zábavu a užívanie svojho veľkého dňa – a práve vtedy vzniknú aj tie najspontánnejšie fotky.

MKrozhovor07

Co je podle tebe právě při focení svatebních portrétů důležité, jak pracuješ s novomanželi?

Najdôležitejšia je pre mňa uvoľnená atmosféra a pohoda. Väčšinou sa pri fotení s párom rozprávam a popri tom fotím, snažím sa, aby sa nesústredili iba na fotenie, ale prišli aj na iné myšlienky. Samozrejme, keď vidím, že je to treba, snažím sa ich trochu aj korigovať, aby na fotkách vyzerali čo najlepšie.

MKrozhovor08

Jak náročný je pro tebe proces výběru fotografií pro svůj web?

Som extrémne nerozhodný, takže dosť – veď preto aj tak málo postujem a blogujem. Obzvlášť pri tvorbe príbehu na svadobný blog veľa rozmýšľam, ako fotky zoradiť, aby dávali čo najväčší zmysel a aby boli zábery prestriedané tak, aby človeka nenudili a čo najlepšie vtiahli do deja. Často to rôzne mením, korigujem – je to nekonečný proces. Keď už konečne nejakú svadbu vypustím, ani nevieš ako mi vždy odľahne. 😀MKrozhovor09

Fotíš někdy i jen části svatebního dne nebo jsou pro tebe přijatelné pouze celé příběhy, tedy svatba vyprávěná od příprav až po oslavu?

Fotím zásadne len celé príbehy, tak ma to baví najviac a je to aj osobnejšie. Predsa len, ak trávi človek s párom celý deň, dokáže sa im dostať lepšie pod kožu, zistiť akí sú, čo majú radi a to zachytiť aj vo fotkách. Občas sa tiež stáva, že človek natrafí napríklad na neempatického starostu, na ktorom je vidieť, že ho oddávanie otravuje a z neosobného 5-minútového obradu sa vyťažiť až tak veľa nedá. Ak fotím celý deň, takéto niečo ma nedokáže vyviesť z miery, keďže viem, že o to viac si ľudia užijú ďaľšie časti dňa, takže tú podstatu a emócie tam vždy nejako dostanem.

MKrozhovor10

Poměrně často fotíš zahraniční svatby, v čem jsou odlišné od svateb slovenských a jak se k takovým svatbám obvykle dostáváš?

Slovenské svadby – najmä tie tradičné sa bohužial ešte stále často točia celé okolo koláčov, toriet a toho, aby sa náhodou niekto z hostí neurazil a aby na svadbe bolo všetko ako sa na ,,slušnú rodinu” patrí. Presne daný program so všetkými nacvičenými zvykmi, frázami a tancami a do toho len nekonečné jedenie. Uvedomujem si, že pre veľa ľudí je aj takáto svadba najkrajší deň v ich živote a veľmi si ju dokážu užiť, no často som mal pocit, že tieto svadby sú takmer všetky rovnaké.

Mám rád, keď ľudia dajú priestor svojej individualite. Robia to, čo ich baví a majú svadby na miestach a v prostrediach, ktoré sú im blízke (aj keď nie úplne typické) a je mi úplne jedno či ide o lowcostovú DIY svadbu, alebo nejaký luxus. Práve v tomto sú často iné zahraničné svadby. Mám pocit, že aj v Čechách bývajú svadby oveľa uvoľnenejšie. Našťastie, každým rokom sa toto aj u nás zlepšuje. A čo sa týka získavania zahraničných zákaziek – zatiaľ som to neriešil žiadnym cieleným marketingom (aj keď som sa na to už dlhšie chystal), väčšina ponúk prichádza na základe odporúčaní, prípadne od ľudí, ktorí ma videli na medzinárodných svadbách, ktoré som fotil u nás. Je to taká reťazová reakcia. Čas od času moje fotky zaujmú aj nejaké väčšie stránky/blogy, ktoré ma zverejnia a myslím, že čoraz dôležitejší začína byť aj Instagram.

MKrozhovor11

Co ti na focení svateb dělá největší radost?

Keď spoznám ľudí, s ktorými si úplne sadnem :). Vtedy ani nemám pocit, že pracujem a často s takýmito ľuďmi zostávam v kamarátskom kontakte aj po ďaľšie roky. A k tomu je samozrejme veľmi príjemným bonusom aj cestovanie.

www.matejkmet.com

MKrozhovor12